Richard MEDAL - TRENČÍN, KDE SA DOBRE ŽIJE

Ochranári spustenie malej vodnej elektrárne kritizujú

[23.04.2018; Trenčianske noviny; ANDREJ LUPRICH]

Na Váhu v Trenčíne začali pred 3 rokmi stavať malú vodnú elektráreň. Od minulého týždňa už oficiálne funguje. Postavili ju zo súkromných zdrojov, len šesťsto metrov od existujúcej vodnej elektrárne neďaleko nového cestného mosta. Investorom je spoločnosť Eu Horný Váh, náklady na vybudovanie boli približne päť miliónov eur.

Člen predstavenstva dodávateľskej spoločnosti STM power Ľubomír Kollár počas otvorenia povedal, že účelom výstavby bolo využitie vody, ktorá je nutná na udržanie života v rieke.

„Štandardne sa tu prepúšťa celoročne približne desať metrov kubických vody za sekundu. Voda doteraz odtekala nevyužitá. Tým, že sme postavili toto vodné dielo, dokážeme ju využiť a odľahčiť energetickú sústavu," povedal Kollár.

Stavba zvládne tisícročnú vodu, tvrdí dodávateľ

Výkon elektrárne je jeden megawatt. Elektrickú energiu dodávajú do verejnej siete, k užívateľom ju distribuuje Západoslovenská energetika. „Výkupnú cenu elektrickej energie máme stanovenú výnosom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví štandardne tak ako akýkoľvek iný zdroj, či už je to atómová elektráreň, vodná, solárna, alebo tepelná elektráreň," doplnil Kollár.

Elektráreň tvoria tri vtokové časti, má tri klapky so šírkou 18 metrov a výškou šesť metrov. Súčasťou stavby je nový rybovod. Elektráreň podľa Kollára dokáže zvládnuť aj tisícročnú vodu. „Nemôžeme fungovať na Váhu ako štupeľ, v prípade veľkej vody je celé toto územie zátopové."

Správca Váhu vidí prínos

Vybudovanie ďalšej malej vodnej elektrárne na Váhu je podľa riaditeľa Správy povodia stredného Váhu 2 Ladislava Glindu prínosom. „Spočíva v šetrnom využití prírodnej a efekenergie. Má menší vplyv na životné prostredie ako iné elektrárne," povedal. Každá vodná elektráreň má podľa neho svoje špecifiká.

„Pri ich stavbe treba zohľadniť všetky aspekty v danom prostredí, aby čo najmenej ovplyvnili charakter toku a život ktorý v ňom funguje. Nová elektráreň v Trenčíne využíva biologický prietok, ktorý je daný haťou Trenčianske Biskupice. Vodu, ktorú prepúšťame, využívame druhýkrát."

Ochranárka: Malý výkon, veľké škody

Šéfka Správy Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty Sylvia Mertanová hovorí, že vplyv malých vodných elektrární na prírodné pomery celého povodia je veľmi negatívny. Podľa nej prinášajú len malý výkon, robia však veľké škody. „Škody na riečnych ekosystémoch ďaleko prevyšujú nejaký energetický prínos takýchto stavieb. Nastáva tam prerušenie vodného toku, zhoršuje to kvalitu vody, pohyb riečnych sedimentov. Hlavne to bráni v migrácii rybám a ďalším vodným živočíchom," zhodnotila situáciu Mertanová.

Okolo elektrárne vybudovali nový rybovod, podľa ochranárky sa jeho funkčnosť preukáže až v najbližších rokoch. „Zistíme to monitoringom. Pokiaľ viem, sú vážne pochybnosti ichtyológov, či bude efektívne priechodný pre všetky skupiny rýb. Každá takáto priečna stavba na akomkoľvek toku zostane migračnou bariérou."

Z pohľadu ochranárov je elektráreň zbytočná

Výstavbu ďalšej vodnej elektrárne kritizovali v minulosti aj aktivisti. V mieste, kde ju postavili, je podľa Antona Betáka z organizácie Za živé rieky veľké zimovisko a neresisko rýb.

„Stavba priečnej hate je pre rieku asi to najhoršie, čo môže byť. Rybám zabráni migrovať proti prúdu, čo je ich prirodzená vlastnosť na to, aby išli na svoje neresiská a rozmnožovali sa. Aj ten najlepší rybovod na svete prepustí maximálne tak desať - pätnásť percent rybej populácie," upozorňuje Beták.

Pred haťou v Trenčianskych Biskupiciach sa rozdeľuje Váh do starého koryta a na derivačný kanál. Na ňom už roky fungujú tri vodné elektrárne, ich celkový výkon je 75 megawattov. Nová elektráreň má výkon jeden megawatt. „Znamená to, že to už máme 75-krát viac postavené. Z nášho pohľadu je ďalšia malá vodná elektráreň úplne zbytočná," dodal Beták.

Získať povolenia trvalo investorovi roky

So zámerom postaviť na Váhu ďalšiu vodnú elektráreň prišiel investor ešte v roku 2012. Proces povoľovania trval niekoľko rokov. „Proces sa predĺžil, najmä územné konanie trvalo dlho. Stavebník totiž potreboval získať výnimku zo zákona z ministerstva životného prostredia. Tú napokon dostal v roku 2013, toto rozhodnutie neskôr nadobudlo právoplatnosť. Následne vydali územné rozhodnutie, potom bežalo stavebné konanie na odbore starostlivosti o životné prostredie. Až potom vydal úrad stavebné povolenie," informovala pred časom Jana Hurajová z Okresného úradu v Trenčíne.